Aktívny odpočinok

Partner portálu

Reklama

O nás

Reklama

Spišská Nová Ves a Slovenským Rajom z Podlesku

Košický kraj

V piatok sa ubytujeme vo Spišskej Novej Vsi. V Letnej ulici č. 50 možno nájsť Provinčný dom. Ide o býv. sídlo Zväzu šestnástich spišských miest, v súčasnosti tu funguje Vlastivedné múzeum, kde nájdete veľa informácií aj o Slovenskom raji. V jadre je to stredoveký meštianský dom, ktorý v r. 1763-5 architekti upravili rokokovo. Na hlavnom priečeliu nesie bohatú štukovú výzdobu s rokajovou ornamentikou a šiestimi alegorickými reliéfmi.
V sobotu sa vydáme do blízkeho Podlesku, kam vedie pravidelné autobusové spojenie. Je to turistické centrum na severozápadnom konci Slovenského raja, spojené so železničnou stanicou vo Vydrníku. Túra sa hodnotí ako najťažšia zo všetkých odporúčaných túr v Slovenskom raji. Vystúpiť za jeden deň dvoma tiesňavami znamená dva razy prekonať výškový rozdiel vyše 350 m, pričom veľkú časť trasy predstavujú výstupy po rebríkoch a iných technických zariadeniach. Zvyšná časť výletu vedie po pohodlných cestách a chodníkoch s dobrým značkovaním. Úspešné zvládnutie základnej trasy vyžaduje optimálne povetrnostné podmienky. V jesenných mesiacoch túru skomplikuje skorý súmrak. Túra je hodnotným turistickým podujatím, ktoré umožňuje spoznať prírodné protiklady Slovenského raja-širokú dolinu Veľkej Bielej vody kontrastujúcu s úzkymi tiesňavami Piecky a Veľký Sokol, či plochú krasovú planinu Glac výrazne sa lišiacu od strmých bralnatých svahov západného okraja pohoria. Dĺžka a náročnosť túry vyžaduje skorý ranný štart z Podleska ( 556 m. n. m. ). Prvý úsek nie je náročný, vedie po zeleno značkovanej ceste hore dolinou Veľkej Bielej vody. Najkrajší je na jar, keď kvitnú lúky pozdĺž cesty. Malebnú dolinu opustíme v osade Píla ( 600 m. n. m. ) a pokračujeme po žlto značkovanom chodníku do bočnej doliny Piecky. V dolnom mieste vetvenia Piecok chodník strmo stúpa ľavou vetvou, ktorá sa nazýva Biela dolina. Po mostíku prechádza ponad Veľký vodopád a popri potoku vedie k hornému vetveniu Piecok. Výstup pokračuje pravou vetvou po neznačkovanom chodníku. Za Terasovým vodopádom sa potok miestami stráca v ponoroch. Chodník vedie väčšinou po ľavej strane k vrcholu Suchej Belej a končí sa na okraji Malej Poľany ( 995 m. n. m. ) na planine Glac. Keď prídeme k červeno značkovanej ceste, vydáme se po nej vpravo. Spočiatku mierne klesajúca cesta a chodník nás privedie späť do doliny Veľkej Bielej vody. Serpentínami prekonáme záverečné strmé klesanie, ktoré sa končí pri hájovni Sokol ( 620 m. n. m. ). Od hájovne nás dolnou časťou doliny Veľký Sokol povedie pohodlná a široká žlto značkovaná trasa. Zľava minieme tiesňavu Malý Sokol, ktorou v súčasnosti nevedie značkovaná cesta. Za vyvieračkou sa začína zúžený úsek Veľkého Sokola nazývajúci sa Kamenná vráta. Cez Malé Kaskády sa priblížíme k Malému vodopádu, ktorý prekonáme pomocou rebríka. Na ľavej strane sa nachádza ďalšia vyvieračka. Za ňou je rebrík vystupujúci Veľkými Kaskádami k mostu ponad Veľký vodopád. Riečisko nás dovedie na začiatok Rothovej rokliny. Náročnosť výstupu roklinou kompenzuje jej nevídaná bizarnosť. Výstup sa končí na krasovej planine Glac ( 900 m. n. m. ). Návrat do Podleska vedie po širokej a pohodlnej Glackej ceste s príjemným profilom. Treba však pozorne sledovať značkovanie, pretože sa viackrát mení jeho farebné rozlišenie. Po Malú poľanu ( 995 m. n. m. ) je červené, o chvíľu sa mení na modrú a z modrej na žltú. Posledná zmena nastáva na rázcestí Pod vtáčím hrbom ( 920 m. n. m. ). Ak sa chceme dostať do Podleska, treba odbočiť vľavo na červeno značkovanú cestu. Dĺžka tejto náročnej túry vyžaduje mať v zálohe kratšie varianty. Prvý ráta iba s výstupom tiesňavou Piecky ( spolu 5 1/4 hod. ). Turisti, ktorí sa rozhodnú pre druhý variant, absolvujú iba výstup Veľkým Sokolom ( spolu 6 1/2 hod. ). Návrat z oboch alternatívnych výletov je rovnaký, vedie cez Malú poľanu a rázcestie Pod vtáčim hrbom do Podleska. Široká cesta, ktorú použijeme na návrat, je pomerne bezpečná aj za súmraku. Základnú trasu nemožno absolvovať v opačnom smere, pretože prechod tiesňavami zhora nadol nie je povolený. Večer sa vrátime do Spišskej Novej Vsi na večeru. Meštianské domy na Letnej a Zimnej ulici pochádzajú zo 17.- 19. stor. V dome č. 46 na Zimnej ul. sa nachádza Galéria umelcov Spiša so zaujímavými zbierkami. Vplyvy renesancie badať v klenbách, portáloch, osteniach okien, baroko a rokoko v stvárení vonkajších fasád. Klenby sú valené so styčnými lunetami a vystupujúcimi hrebienkami, viaceré z ních majú gotické jadrá z 15. stor.
V nedeľu ráno vo Spišskej Novej Vsi možno na omšu navštívit rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Zariadenie je bohaté na vzácne diela starých majstrov, napr. Kalvária je práca Majstra Pavla z Levoče. Neskor sa vydáme do Podleska poznovu. Túra, ktorá nás čaká je pomerne náročná, exponované úseky v tiesňave a v prielome zabezpečujú umelé technické súčasti. Ich prekonávanie vyžaduje osobitnú opatrnosť, premýšlajte preto o vhodnosti pre deti. V Podlesku je ranč a rekreačné zázemie. Ostatné úseky vedú po pohodlných a značkovaných lesných cestách a chodníkoch. Túra je vytýčená tak, aby za jeden deň umožnila spoznať širokú škálu prírodných krás na severi Slovenského raja. Poskytuje nevšedné zážitky z výstupu jednou z najkrajších tiesňav Slovenského raja, ďalej z návštevy romantických ruín kartuziánskeho kláštora a stredovekého hradu, prechodu časťou jedinečného Prielomu Hornádu a krátkej hrebeňovej túry po severnom okraji pohoria s krásnymi výhľadmi do Prielomu Hornádu a na Hornádsku kotlinu. Zeleno značkovaný chodník vstupuje z Podleska ( 556 m. n. m. ) priamo do tiesňavy Belá">Suchá Belá. Jeho dolný úsek vedie po riečisku, ktoré je zvyčajne suché. Po polhodine sa dostaneme k Misovým vodopádom, ktoré prekonáme pomocou rebríka. Vyššie leží najužšie miesto doliny nazývané Roklina. Nad ním sa nachádza Okienkový vodopád. Po krátkom rozšírení doliny trasa prichádza ku Korytovému vodopádu. Za Bočným vodopádom vstupuje do atraktívnych Kaskád, ktoré tiež prekonáme pomocou technických zabezpečení. V hornej časti doliny minieme Studničku, ktorá je jedným z prameňov potoka Suchá Belá. Za Studničkou sa na severnom okraji planiny Glac nachádza rázcestie ( 955 m. n. m. ). Trasa pokračuje po žlto značkovanej Glackej ceste. Na rázcestí Pod vtáčim hrbom ( 920 m. n. m. ) základná trasa smeruje vpravo po červeno značkovanej ceste na Kláštorisko ( 790 m. n. m. ). Z Kláštoriska budeme sledovať žltú značku, ktorá strmo klesá do Prielomu Hornádu ( 520 m. n. m. ) vľavo do Kláštorskej rokliny. V prielome vstúpime na trasu Chodníka Horskej služby Prielomom Hornádu s modrým značkovaním. Najatraktívnejšie sú úseky, na ktorých turisti kráčajú po stúpadlách zapustených do skaly nad hladinou rýchleho Hornádu. My po lanovej lávke prejdeme na ľavý breh rieky. Ťažšie úseky trasy zabezpečujú stúpadlá a reťaze. Ešte pred ústím Zelenej doliny do prielomu sa chodník po reťazovej lávke vracia na pravý breh Hornádu. Pred Letanovským mlynom strmo zostupuje k poslednej lávke cez rieku. Letanovský mlyn ( 500 m. n. m. ) je miestom, od ktorého sa začneme vracať smerom na Podlesok. Letanovce sú východiskom na značkované turistické trasy do Slovenského raja. Archeológ Michal Slivka je iniciátor a organizátor záchrany Kláštoriska. Kláštor bol vynikajúcim skriptóriom, mnísi sa ale odsťahovali do Levoče a na Červený kláštor. Študenti kláštor zachraňujú, patrí do zoznamu kultúrnych pamiatok a je múzeom v prírode. Od mlyna využijeme žlto značkovaný chodník, ktorý vystupuje strmými serpentínami na hrebeň Ihríka ( 651 m. n. m. ). Z chodníka je pekný výhľad na rozšírenie hornádskej doliny v okolí Letanovského mlyna. Trasa vedie popri skalných útvaroch Lievik a Tunel a po miernom klesaní do plytkého sedla ( 575 m. n. m. ) opäť mierne stúpa na Zelenú horu ( 658 m. n. m. ). Tu minieme rozvaliny Marcelovho hradu a zostúpime do Hrdla Hornádu ( 560 m. n. m. ). Prejdeme po moste cez Hornád a o chvíľu prídeme do cieľa výletu v Podlesku.

Posledné komentáre -

Reklama:

Reklama:

Spišská Nová Ves a Slovenským Rajom z Podlesku - informácie k miestu

Reklama

Reklama