Aktívny odpočinok

Partner portálu

Reklama

O nás

Reklama

Vysoké Tatry I.

Prešovský kraj

Poprad-Štrbské Pleso-Mlynická a Furkotská dolina-Kriváň

V piatok bude dobré prísť do brány Tatier, mesta Popradu. Možno využiť tunajšie medzinárodné letisko, na diaľnici automobil alebo významnú železničnú stanicu. V centru mesta je niekoľko hotelov a Podtatranské múzeum s rozsiahlými zbierkami. Pre cestovanie ale odporúčame využiť známu tatranskú romantiku, ozubnicovú železnicu "zubačku", zo ktorej je nádherný výhľad na blízké majestátne vrcholy Tatier. Veľa hotelov, liečebných ústavov a penziónov sa nachádza v okolí Smokovcov ( Dolný, Horný, Starý, Nový ) a Štrbského plesa, ktoré zvolíme. Pricestujeme sem najlepšej z Tatranskej Štrby, ale možnosťou je aj iná cesta. Zaujímavá bude malá prechádzka v okolí vodnej plochy.

V sobotu sa vydáme na náročnú vysokohorskú túru Mlynickou a Furkotskou dolinou, ktorá za normálnych okolností zaberie dospelým 8,5 hodiny. Je prekvapujúce, že v bezprostrednom okolí rušného Štrbského plesa sa nachádzajú doliny, ktoré sa okrem krásnej prírody vyznačujú božským klidom. V rámci výletu uvidíme 3. najvyšší vodopád celých Tatier, 8. najväčšie pleso a 3. najvyššie turisticky dostupné sedlo v slovenskej časti Tatier. Túra sa končí a začína v Štrbskom plese ( 1 355 m. n. m. ). Vydáme sa na ňu po príjazdovej ceste do Areálu snov. Moderné stredisko zimných športov vyrástlo za dva a pol roka. Je tu veľa lyžiarskych vlekov, zjazdovek a bežeckých trás. V r. 1970 sa tu usporiadalo majstrovstvo sveta v klasických lyžiarskych disciplínach. Po úspešnom zvládnutí svetového šampionátu a viacnásobných skúsenosťach so Svetovým pohárom narástli ambície poznovu. V lyžiarskom stredisku ( Interski ) je možné ponechať športovať deti so starými rodičmi alebo práteľmi, pretože túra nie je pre nich výhodná. Od centra pod Soliskom nás žlto značkovaný chodník odvedie do podstatne tichšieho prostredia Mlynickej doliny. Medzi vysokými smrekmi pri miernom stúpaní občas uvidíme náš najbližší cieľ, bielu stuhu Vodopádu Skok. S každým krokom budeme lepšie počuť hukot vody padajúcej cez 25 metrov vysokého skalného stupňa. Najmohutnejší a zároveň najkrajší je na prelome jari a leta. Kým v marci pretečie cez skalný prah doliny menej ako 54 litrov vody za sekundu, v júli je prietok vo vodopáde 880 l/s. Typickým vizuálnym znakom je prítomnosť jemného závoja tvoreného vodou odrážajúcou sa od hrany skalného prahu. Chodník zabezpečený reťazami obchádza vodopád z ľavej strany. Po krátkom výstupe na plochú dolinovú terasu s Plesom nad Skokom ( 1 785 m. n. m. ) vstúpime do strednej časti Mlynickej doliny, ktorú vďaka priaznivému profilu s miernym stúpaním prekonáme pomerne rýchlo. Najťažší úsek nášho výletu sa začína pod skalným stupňom s okrúhlym Capím plesom, ktoré je umiestnené 2 072 metrov nad morom. Od jazera turistický chodník stúpa početnými serpentínami do Bystrého sedla ( 2 314 m. n. m. ). Na ceste zme už približne 3,5 hodiny. Náročný výstup zvyčajne ešte väčšmi sťažujú nebezpečné letné snehové polia. V rozlámanom skalnom žľabe preto väčšiu bezpečnosť turistov zabezpečujú železné reťaze. Zo sedla medzi Furkotským štítom ( 2 405 m. n. m. ) na severe a Veľkým Soliskom ( 2 412 m. n. m. ) na juhu je sice obmedzený, avšak veľmi krásny výhľad do Furkotskej doliny na rázcestí, do ktorej o chvílu pomaly zostúpíme. Zostup do sedla je menej náročný ako predchádzajúci výstup záverom Mlynickej doliny. Trasa vedie po krátkych serpentínach takmer k brehu Vyšného Wahlenbergova plesa ( 2 157 m. n. m. ), ktoré nakoniec obchádza z ľavej strany. Strmo klesajúci chodník nás dovedie asi o 100 metrov nižšie na dolinovú terasu, na ktorej leží Nižné Wahlenbergovo pleso ( 2 063 m. n. m. ). Nádherná scenéria Vysokých Tatier so zaujímavou kulisou rozoklanej bočnej rázsochy Ostrej ( 2 350 metrov nad morom ) poteší oko rekreanta z mesta. Chodník pokračuje po ľavej strane Furkotskej doliny. Krátko po vstupe do kosodrevinového pásma sa pred nami objavuje rázcestie vo Furkotskej doline ( 1 750 m. n. m. ), na ktorom opustíme žlto značkovanú turistickú trasu. Na ceste zme už asi 5,5 hodiny. Modro značkovaný chodník nás mierne stúpajúcim šikmým traverzom privedie k Chate pod Soliskom ( 1 840 metrov nad morom ). Je to dobrá príležitosť pre oddych spojený s občerstvením a krásným výhľadom do horskej krajiny. Po červeno značkovanom chodníku sa dostaneme na neďaleké Predné Solisko ( 2 093 m. n. m. ). Pozrieť sa odtiaľ je možno do Mlynickej a Furkotskej doliny, aj do Štrbského plesa. Po návratu k Chate pod Soliskom výlet ukončíme upokojujícim pozorovaním zo sedačky lanovej dráhy premávajúcej ponad lyžiarske svahy. Lanovka nás dovezie priamo do Areálu snov, kde máme rodinu alebo svých blízkych. Menej pohodlné, ale tiež veľmi pekné zavŕšenie túry je peší zostup po modrej značke okolo skokanských mostíkov k severnému brehu Štrbského plesa ( 1 347 metrov nad morom ). Po odpolednom oddychu v ličebnych domoch je možné využiť procedúry alebo bazény na večerné kúpanie, spojené s návštevou reštaurácie s živou folklórnou hudbou.

V nedeľu sa automobilom dostaneme zo Štrbského plesa do Troch studniček ( 1 140 m. n. m. ). Vydáme sa odtiaľ na Kriváň">Kriváň. Je to stredne náročná túra, namáhavá, ale po technickej stránke nie je náročná, s bezproblémovou orientáciou v priestore. Najmä severné a východné steny Kriváňa ale predstavujú nebezpečný horolezecký terén, chýba tu núdzový úkryt, ale národný vrch Slovákov je aj tak pre turistov priťahujúci. Na rázcestí neďaleko hájovne TANAP-u si z bohatej ponuky turistických trás vyberieme tu zelenú, ktorá stúpa dlhými serpentínami po prevažne zalesnenom svahu Grúnika ( 1 576 metrov nad morom ). Odtiaľ výstup pokračuje serpentínami cez kosodrevinu a traverzom južným úbočím Vyšnej Priehyby ( 1 928 m. n. m. ). Pod V. Priehybou sa chodník mierne stáča doľava do širokého Krivánského žľabu. V hornej časti sa zelená turistická trasa napája na modrú, ktorá vedie z Jamského plesa na vrchol Kriváňa. Miesto opustíme strmým stúpaním po zvetralých skalách. V Daxnerovom sedle sa po prvý raz pozrieme za rameno Malého Kriváňa ( 2 334 metrov nad morom ), do hlbokého záveru Važeckej doliny s krásnym Zeleným Krivánskym plesom. Záverečný výstup vedie v spodnej časti po skalnatom hrebeni, vyššie chodník vystupuje do strmého juhozápadného úbočia.

Výhľady z Kriváň">Kriváňa ( 2 495 m. n. m. ) na vrcholu sú nádherné na akúkoľvek svetovú stranu. Západným smerom vidíme celý Liptov, vpravo od Liptovskej kotliny sa rozkladajú Západné Tatry s ľahko rozpoznateľnou Bystrou. Východná strana má úplne iné parametre, potešíme sa pohľadom na more skalných vysokotatranských štítov. Poľské Tatry sa rozprestierajú na severe, masívny chrbát Nízkych Tatier uzatvára južný horizont s vpravo vyčnievajúcimi vrchmi Chopok a Ďumbier. Kráľova hola s televíznou vežou na vrchole prevyšuje okolitú krajinú vľavo. Pri zostupe z vrcholu až po hornú časť Krivánskeho žľabu sa budeme vracať po trase výstupu. Pod Malým Kriváňom zostaneme na modro značkovanej turistickej trase, po ktorej strmo zostúpime na hrebeň menom Predný Handel. Nad Jamami ( 1 572 metrov nad morom ) odbočuje chodník do kosodreviny vľavo. Modrá značka vedie k rázcestiu pri Jamskom plese ( 1 447 m. n. m. ), ktoré je skryté v tmavom smrekovom lese. Ak si jazero chceme pozrieť zblízka, musíme prejsť niekoľko desiatok metrov po Tatranskej magistrále smerom na Podbanské. Od Jamského plesa sa vrátime na rázcestie a po červeno značkovanej trase magistrály pokračujeme smerom na východ. Do cieľa v Štrbskom plese ( 1 355 metrov nad morom ) nás po 6,5 hodinách dovedie pohodlný lesný chodník s veľmi nenáročným profilom. Po dlhom výlete sme pak pripravení na pohodlnú cestu domov.

Posledné komentáre -

Reklama:

Reklama:

Vysoké Tatry I. - informácie k miestu

Reklama

Reklama